Fytoterapia, ciže bylinná terapia, patrí k najstarším a najúčinnejším spôsobom liečby. Skutočnosť, že niektoré rastliny obsahujú liečivé látky, je známa už od staroveku a ľudia na základe svojich skúseností už vtedy využívali byliny na liečbu rôznych chorôb. Byliny/bylinky dodávajú telu okrem liečivých látok aj potrebné chýbajúce látky, predovšetkým niektoré vitamíny, minerály a stopové prvky. 
Byliny môžeme rozdeliť na kulinárske a liečivé. Ako korenie sa využívajú semená, bobule, kôra, koreň, listy alebo iné časti rastliny. Liečivá časť byliny by sa mala zberať v období, keď má najväčší obsah účinných látok. Koreň by sa mal zberať väčšinou v noci, v období jesene alebo skorej jari, vňať ráno alebo popoludní, pred rozkvetom alebo počas kvitnutia. Inak je obsah účinných látok podstatne nižší. Čerstvá bylina má oveľa väčší účinok ako sušená. Najlepšie sú byliny rastúce divoko na čistých miestach. Veľmi cenné sú napríklad: púpava, praslička, šalvia, harmanček, žihľava, mäta, baza, lipa, …Doposiaľ bolo preskúmaných mnoho liečivých rastlín, ale stále neexistuje konečný prehľad obsahových látok dokonca aj tých bylín, ktoré sa používajú od nepamäti.
Oficiálna západná medicína je často v rozpore s fytoterapiou. V skutočnosti sa však medzi nimi nedá stanoviť presná hranica. Obhajcovia prírodnej medicíny tvrdia, že v porovnaní so syntetickými liekmi sú čerstvé alebo sušené byliny oveľa bezpečnejšie a účinnejšie. Farmakologické spoločnosti však tvrdia, že izolovaná účinná látka pôsobí oveľa účinnejšie než výťažok z celej rastliny, resp. rastlina celá. Mnohé oficiálne lieky v podobe tabletiek, roztokov alebo mastí obsahujú účinnú látku izolovanú z rastlín a ich liečivý efekt sa potvrdil vo vedeckých štúdiách. V mnohých prípadoch však majú aj prípadné nežiaduce účinky.
Na druhej strane, bežná predstava o herbalizme ako o používaní výhradne prírodných produktov zvádza k tvrdeniu, že "prírodné" rovná sa bezpečné. Veľa bylín má však chemické obranné mechanizmy voči predátorom, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí, alebo nežiaduce vedľajšie účinky, podobne ako farmaceutické produkty, prípadne nepriaznivé interakcie v kombinácii s inými liečivami. Mnohé byliny sú taktiež nevhodné pre tehotné ženy a malé deti. Preto je v niektorých prípadoch vhodné poradiť sa s odborným fytoterapeutom. Nemusíme mať však obavy, ak si chceme sami nazbierať liečivé bylinky a pripraviť si čaj, kúpeľ, tinktúru alebo olej. Na trhu je dostatok kvalitnej bylinkárskej literatúry s návodom, čo a ako zbierať. Osvedčené recepty na jednotlivé ochorenia nájdeme aj u našich starých mám a otcov.
ADAPTOGÉNY
Аdaptogénne byliny sú rastliny, ktoré zvyšujú adaptačné schopnosti organizmu, čiže zlepšujú schopnosť organizmu prekonať stresujúce podmienky bez akýchkoľvek negatívnych vedľajších účinkov (pri správnom dávkování). Sú definované ako tzv. „inteligentné“ lieky, pretože pôsobia adaptívne, čiže sa prispôsobujú podmienkam/okolnostiam. Ich cieľom je uviesť telo do rovnováhy. Účinky adaptogénov sú širokospektrálne. Pomáhajú pri liečení mnohých chorôb, zlepšujú schopnosť prekonať únavu a stres, pomáhajú zlepšiť pamäť a koncentráciu. Zvyšujú odolnosť proti infekciám a nádorom, tlmia autoimunitné reakcie (alergia, diabetes, lupus, ...). Urýchľujú hojenie a regeneráciu, spomaľujú starnutie a degeneratívne pochody.
Základným rozdielom oproti ostatným liečivým bylinkám je to, že klasické liečivé rastliny majú priamy vplyv na telo a jeho konkrétnu chorobu. Na druhej strane, adaptogénne rastliny podporujú činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním a činnosť imunitného systému s cieľom priviesť telo do homeostázy (stabilného vnútorného prostredia). Tam, kde treba, doplnia to, čo chýba, antioxidanty, vitamíny, atď. Niekde harmonizujú metabolizmus, inde upravujú hormonálnu aktivitu.
Adaptogény sa často nazývajú aj stimulátory (biostimulátory), harmonizátory, toniká, omladzujúce rastliny, rastliny nesmrteľnosti alebo látky posilujuce čchi. Mnohé adaptogénne rastliny boli známe už v tradičnej čínskej medicíne či indickej ajurvéde. Najznámejším a pravdepodobne aj najúčinnejším adaptogénom je ázijský ženšen (Panax ginseng). Ďalšie adaptagény sú napr. bazalka svätá (Tulsi), kustovnica čínska (Goji), rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides), ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba), hloh (Crataegus oxyacantha), zázvor (Zingiber officinale), pestrec mariánsky (Silybum marianum), kozinec blanitý (Astragalus membranaceus), sladké drievko (Glycyrrhiza glabra, „pelendrek“), pupkovník ázijský (Gotu kola, Centella asiatica), Ashwagandha (Withania somnifera, „indický ženšen“) atď. Príkladom huby s adaptogénnym účinkom je lesklokôrka lesklá (Ganoderma lucidum, Reishi) a húsenica čínska (Cordyceps sinensis). Príkladom minerálnej suroviny s adaptogénnym účinkom je mumio („slzy hôr“).
Fytoterapia môže slúžiť ako hlavná alebo doplnková liečba. Byliny (okrem adaptogénov) nie je vhodné užívať dlhodobo bez prestávky. Klasická bylinná liečba má podobu čajov, nálevov, obkladov, tinktúr, kúpeľov, mastí, balzamov, olejov .... Bylinná liečba však môže mať aj podobu aromaterapie (liečba prírodnými silicami), gemmoterapie (liečba púčikmi rastlín), čínskej fytoterapie alebo Bachovej kvetovej terapie (38 extraktov z rôznych kvetov, ktoré je vhodné použiť pri liečbe negatívnych emocionálnych stavov).
Katalóg fytoterapeutov na Slovensku
Zdroje:
[1] Tradičná čínska medicína v dennom živote – MUDr. Jaromír Růžička, Rudolf Sosík a Yingwu Wang
[2] http://www.centrumzdravehozivota.sk/clanky/fytoterapia/
[3] vitarian.sk
[4] adaptogeny.cz
Mohlo by vás zaujímať:
Aromaterapia - voňavé zdravie
Gemmoterapia - zdravie z púčikov
Čínska fytoterapia
Bachova kvetová terapia
Moxovanie
Akupunktúra
Homeopatia
Liečivý ženšen pravý – jeden z najúčinnejších adaptogénov
Detoxikáčné kúry proti parazitom v tele
Ajurvéda
