Tibetská medicína, niekedy nazývaná aj Buddha medicína, je jedným z najstarších lekárskych systémov v Ázii, spolu s indickou ajurvédou a čínskou medicínou.
Zdravie chápe ako mnoho-úrovňový stav rovnováhy mysle, energie a tela. V rámci týchto troch aspektov hraje energia významnú úlohu, pretože slúži ako spojenie medzi telom a mysľou. Podľa tibetskej medicíny sa energia objevuje vzájomným pôsobením piatich elementov: priestoru, vzduchu, ohňa, vody a zeme.
Trocha z histórie tibetskej medicíny
Základný text tibetskej medicíny, tzv. Štyri lekárske tantry (tibetsky Gjüši), sa vzťahuje k prvému dharma-kráľovi Tibetu, Songtsen Gampovi (približne 605-650 n.l.). Tento kráľ zhromaždil na svojom dvore množstvo učencov z okolitých zemí a nechal spraviť preklady lekárskych diel z Indie a Číny. Tie boli rokmi doplňované o nové informácie a významne ich ovplyvnila aj budhistická filozofia. Sangje Gjamtso k týmto textom spísal komentár s názvom Modrý beryl. Gjüši a Modrý beryl sú základné diela dodnes používané tibetskými lekármi. Patrí k nim aj 79 lekárskych thaniek (zvinovacích obrazov), ktoré obsahujú celé učenie tibetskej medicíny v názornej forme.
Čo je základom tibetskej medicíny?
Podľa teórie tibetskej medicíny je všetko vo vesmíre vytvorené z 5 základných elementov (prvkov):
1. element zeme (sa) – tvorba svalových buniek, kostí, nosu, čuchu, ...
2. element vody (čhu) - tvorba krvi, telesných tekutín, jazyka, chuti, ...
3. element ohňa (me) – tvorba telesnej teploty, pleti, očí, zraku, ...
4. element vetra / vzduchu (lung) – tvorba dýchania, kože, dotyku, ...
5. element priestoru (namkha) – tvorba telesných dutín, uší, sluchu, ...
Základom tibetskej medicíny je náuka o 3 vesmírnych a zároveň telesných energiách, tzv. 3 telesné šťavy, ktoré sú v ideálnom prípade vo vzájomnej harmónii. Nazývajú sa lung, tripa a beken a obvykle sa prekladajú ako vietor, žlč a hlien. Tieto slová označujú pomerne zložitý systém vlastností a prejavov. Disharmónia týchto 3 telesných štiav vedie k energetickej poruche a môže vyústiť do choroby.
Lung (vietor): predstavuje povahu prvku vzduchu. Je pohyblivý, drsný, mierny, chladný, jemný a tvrdý. Je zodpovedný za psychosomatické procesy v tele a je životnou energiou. Tiež umožňuje fyzické a mentálne aktivity, dýchanie, vylučovanie, reč a spôsobuje jasnosť zmyslových orgánov. Rozoznávame 5 druhov vetra, z ktorých každý sídli na určitom mieste v tele a má vlastnú funkciu. Sú to udržujúci vietor (temeno hlavy), vzostupný vietor (hrudná kosť), rozširujúci vietor (srdce), vietor sprevádzajúci oheň (dolný žalúdok) a vyprázdňujúci vietor (genitálie).
Tripa (žlč): predstavuje povahu prvku ohňa. Je mazľavá, ostrá, štipľavá, horúca a ľahká. Tripa je zodpovedná za hlad, smäd, trávenie a vstrebávanie, látkovú výmenu, udržuje telesnú teplotu, dáva lesk pokožke a zaisťuje odvahu a vôľu. Rozoznávame 5 druhov žlči: zažívacia žlč (stred žalúdka), žlč upravujúca farbu (pečeň), určujúca žlč (srdce), zraková žlč (oči) a očisťujúca žlč (koža).
Beken (hlien): je vo svojej povahe studený. Je charakterizovaný olejnatosťou, chladom, tiažou, tuposťou, pevnosťou, hladkosťou a lepkavosťou. Rozoznávame 5 druhov slizu: podporný sliz (hrudná kosť), rozkladajúci sliz (horný žalúdok), sliz zažívania (jazyk), uspokojujúci sliz (mozog) a spájajúcí sliz (kĺby).
404 chorôb v tibetskej medicíne
Podľa textu Gjüši sú príčinou všetkých chorôb 3 duševné jedy: nevedomosť (nemyslí sa tým hlúposť, ale zaslepenosť, ktorá zatemňuje myseľ, spôsobuje zmätok a nerozhodnosť a tak bráni pochopeniu skutočnej povahy všetkých javov), túžba (po majetku, po šťastí, …) a nenávisť (hnev, nechuť k veciam / osobám a snaha vyhnúť sa im). Ich kombináciami vzniká závisť, žiarlivosť a pýcha. Kombináciami týchto šiestich základných emócií vzniká 84 000 najrôznejších rušivých emócií, ktoré sa prejavujú ako rovnaké množstvo disharmónií troch princípov lung, tripa a beken. Spoločne s týmito emóciami pôsobí 5 prídavných okolností: výživa, klimatické podmienky, karma, vplyv postavenia planét a miestne energie. Nerovnováha v 3 hlavných telesných energiách sa potom prejavuje na koži, hromadí vo svaloch, šíri sa do ciev, kostí a nakoniec vstupuje do plných aj dutých vnútorných orgánov tela. V texte Gjüši sa hovorí o 42 poruchách vetra vznikajúcich z chcenia, o 26 poruchách žlči vznikajúcich z hnevu a o 33 poruchách slizu vznikajúcich z nevedomosti. To je celkom 101 chorôb, ktoré klasifikujeme podľa štyroch hľadísk: choroby podmienené karmou, choroby spôsobené duchmi, choroby tohto života a choroby mierne / povrchné. Takto dostávame celkom 404 chorôb.
Choroby lungu (vetra) z túžob: bolesť hlavy z napätia šijových svalov, bolesť chrbtice a šije, poruchy sústredenia, prílišná hĺbavosť, roztržitosť, nekľud, strach, rýchla zmena názorov, vysoký krvný tlak, zápcha, hnačka, únava, nespavosť, studené ruky a nohy atď..
Choroby tripy (žlči) z nenávisti: horúčka, akútny zápal, infekcia, hnisavé kožné prejavy, očné infekcie atď.
Choroby bekenu (hlienu) z nevedomosti: slabosť, malátnosť, únava, ochablosť, nadmerná potreba spánku, pocit zimy, opuchy členkov a zápästí, zahlienené priedušky, upchaté vedľajšie nosné dutiny, chronický kašeľ, nadváha, mentálna tuposť atď.
Liečebné metódy v tibetskej medicíne
Liečba chorôb a udržovanie zdravia sú predovšetkým záležitosťou privádzania rôznych telesných prvkov späť k rovnováhe. K tomu slúžia štyri kroky postupnej liečby. Prvé dva kroky zahŕňajú zmeny v jedálničku a zmeny v chovaní. Pokiaľ sa tieto prvé dva kroky ukážu neefektívnymi, predpisuje lekár bylinné lieky a v prípade, že zlyhá aj to, siahne sa k vonkajším formám liečby ako je bankovanie, moxovanie a ďalšie terapie.
Každopádne liečba nebude mať dlhotrvajúci efekt, pokiaľ nebude sprevádzaná vnútornou zmenou. Pokiaľ bude stále vznikať nevedomosť a rušivé emócie, skôr, či neskôr spôsobia chorobu. Preto sa v tibetskej medicíne zdôrazňuje, že pre zachovanie telesného zdravia je potrebné si uchovať duchovné zdravie (umiernené chovanie, kľudné emócie, …), dobrú stravu a vyvážený životný štýl.
V tibetskej medicíne sa používa viacero diagnostických metód. Najdôležitejšia diagnostická metóda je pulzná diagnostika, po nej nasleduje diagnóza z moču, jazyka, tváre, držania tela, chôdze atď. Lekár sa pri vyšetrovaní nepýta pacienta na zdravotné problémy tak, ako je to zvykom na Západe, ale sám pomenuváva všetky problémy.
„Kiež sa tibetská medicína rozprestrie ako nekonečný priestor oblohy, aby pomohla všetkým cítiacim bytostiam.“ (Jutok Jönten Genpo, otec tibetskej medicíny, 7. stor. n.l.)
Katalóg terapeutov Tibetskej medicíny na Slovensku
Zdroje:
[1] tibet.sk
[2] epam.sk
Mohlo by vás zaujímať:
Päť Tibeťanov – energetické jogové cvičenie
Ajurvéda
Meditácia
Tradičná čínska medicína
Moxovanie
Akupunktúra
Bankovanie a banková masáž
Liečivý ženšen pravý – jeden z najúčinnejších adaptogénov
