Všetko o cukroch (sacharidoch) a prečo sa nich stávame závislí?

Čo sú to cukry (sacharidy)? Aká je ich hlavná funkcia? Ako sa delia cukry? Čo je glukóza a glykogén? Prečo sa ľudia stávajú závislí na cukre?

Všetko o cukroch (sacharidoch) a prečo sa nich stávame závislí?

Cukry patria do skupiny sacharidov (glycidov, uhľohydrátov, karbohydrátov) a predstavujú skupinu chemických látok zložených z uhlíka, kyslíka a vodíka.

Sacharidy zahŕňajú okrem cukrov aj škroby, glykogén, dextriny a celulózu. Zaisťujú bunkám hlavný zdroj energie, sú preto pre naše telo nepostrádateľné.

Nájdeme ich napríklad v týchto potravinách: ovocie, zelenina, mliečne výrobky, cereálie, celozrnné produkty, chleby, pečivo, ryža, zemiaky, cestoviny, strukoviny,...

Základné delenie cukrov je na prírodné cukry (jednoduché a zložené) a rafinované cukry (priemyselne vyrábané).

Osobitnú kapitolu tvoria umelé sladidlá.

Existuje 5 druhov jednoduchých prírodných cukrov (monosacharidov):

  • glukóza (tiež nazývaná dextróza, hroznový cukor alebo krvný cukor) - zo zeleniny
  • fruktóza (tiež nazývaná levulóza alebo ovocný cukor) - z ovocia
  • galaktóza - z mlieka (iba u kojencov)
  • ribóza (RNA) - z ovocia a zeleniny
  • deoxyribóza (DNA) - z ovocia a zeleniny

Existujú 2 druhy zložených prírodných cukrov, disacharidy a polysacharidy.

Disacharidy – sú tvorené dvoma monosacharidmi a delia sa na 3 skupiny:

  • maltóza (tiež sladový cukor) – zo sladu
  • laktóza (mliečny cukor) – z mlieka a mliečnych výrobkov
  • sacharóza (tiež stolový, repný alebo trstinový cukor) – z cukrovej repy, z cukrovej trstiny alebo z rafinovaných cukrov

Polysacharidy (komplexné cukry) – rady spojených monosacharidov alebo disacharidov, ktoré sa delia na 2 skupiny:

  • škrob
  • celulóza

K potravinám s vysokým obsahom zložených sacharidov patria všeobecne známe zdroje: ryža, zemiaky, cestoviny, rôzne druhy vločiek, celozrnné výrobky. Ovocie a zelenina obsahujú popri jednoduchých cukroch i vlákninu, ktorá ovplyvňuje zažívanie a vylučovanie potravy.

Naše telo dokáže využívať látky iba v ich najjednoduchších formách, preto sa musia všetky zložené cukry (t.j. disacharidy a polysacharidy) najskôr rozštiepiť na jednoduché cukry (monosacharidy). Hneď ako sa zložené cukry rozštiepia na glukózu, tá sa absorbuje z čriev do krvi. Krv ju transportuje do buniek, kde sa rozloží na uhlík a okysličí bunky, čím vzniká teplo a energia. Časť nadbytočného uhlíka sa uloží buď ako ATP, alebo ako glykogén, alebo je prevedená na tuk. Keď má telo nedostatok energie, siahne do týchto zásob. Glukóza pre náš organizmus predstavuje základný zdroj energie. Hodnota glukózy sa v priebehu dňa mení. Najnižšia hodnota je hneď po prebudení a naopak po dobrom jedle sa hladina glukózy zvýši. Glukóza v krvnom riečišti je neustále pre telové bunky potrebná. Za prítomnosti inzulínu môže glukóza preniknúť bunkovou membránou a slúži ako zdroj energie. Od glukózy sú závislé aj nervové bunky a pri absencii glukózy viac ako 15 minút dochádza k ich odumretiu. 

Každá aktivita vyžaduje energiu a transport živín stenami bunky. Väčšina živín potrebuje nejakého pomocníka alebo prepravcu pri prieniku do bunky. Jedine fruktóza na prienik do bunky nevyžaduje inzulín ani iné látky. Je stenou bunky jednoducho pretlačená (difundovaná). Preto je fruktóza ideálna aj pre diabetikov.  

Fruktóza je najlepším prírodným cukrom a ideálnou látkou pre regeneráciu mozgu a ciev

Sacharidy sa trávia rýchlejšie ako bielkoviny a tuky. Trávenie sacharidov začína už v ústnej dutine prostredníctvom enzýmov, ktoré sa nachádzajú v slinách. V kyslom žalúdočnom obsahu trávenie ustáva, potom pokračuje enzýmami slinivky a končí v tenkom čreve, kde polysacharidy i oligosacharidy sú rozštiepené na základné monosacharidy. Monosacharidy sa potom vstrebávajú a krvou sú transportované do pečene a odtiaľ do celého organizmu. 

Glykogén je komplexný cukor, v ktorom si telo ukladá energetickú zásobu do svalov a pečene. V prípade potreby sa glykogén, zložený z reťazcov molekúl glukózy, štiepi na krvný cukor ako primárny zdroj energie. Funkcia svalového a pečeňového glykogénu je však iná. Svalový glykogén slúži ako okamžitý zdroj energie pre naše svaly a na iný účel nemôže byť využitý. Pečeň naopak reguluje hladinu glukózy v krvi. Ak je hladina nízka, štiepi glykogén naspäť na glukózu a uvoľňuje ju spať do krvného riečiska. Ľudský organizmus neustále balansuje s hladinou glukózy v krvi a zásobou glykogénu vo svaloch a pečeni. Pre optimálne fungovanie tela je dôležité, aby v krvi nebolo glukózy málo, ale ani veľa. Túto dôležitú úlohu plní hormón inzulín. Prijatie glukózy v potrave má za následok vyplavenie inzulínu a následné "plnenie" glykogénu do svalových buniek a pečene. Ak sú však zásobárne už plné alebo je glukózy nárazovo nadbytok, cukor sa bude premieňať a ukladať do zásob vo forme podkožného tuku. Pozor na glukózu by si preto určite mali dať ľudia s pomalším metabolizmom a tí, ktorí sa snažia schudnúť. 

Nepotrebujeme zjesť veľa cukru na to, aby bola krv doslova zaplavená touto pohotovo dosiahnuteľnou energiou. Ak sa tak stane, podžalúdková žľaza musí pracovať „nadčas“ a vyrábať inzulín, aby mohol byť prebytočný cukor premenený na tuk. Prebytočný inzulín potom znižuje hladinu krvného cukru pod normálnu hodnotu a vzniká hypoglykémia (stav, keď je hladina cukru v krvi nižšia ako normálna hodnota). Hypoglykémia, ku ktorej občas dochádza, nie je sama osebe nijako závažná. Pokiaľ sa však často prejedáme cukrom, spôsobíme si tak vznik začarovaného kruhu, vedúceho k chronicky nízkej hladine krvného cukru. Za týchto okolností môže hypoglykémia predstavovať počiatočné štádium cukrovky. Malé množstvo cukru nám nič zlé nevykoná. Musíme však mať na pamäti, že jeden dezert môže zodpovedať až 25 lyžičkám cukru a že v priemyselne vyrábaných pokrmoch a nápojoch sú skryté veľké množstvá cukru. Opakom hypoglykémie je hyperglykémia (stav, keď je hladina cukru v krvi vyššia ako normálna hodnota)

Pozor na drastické diéty. Keď má telo nedostatok cukrov, siahne po uložených tukoch alebo rozkladá vlastné tkanivo, aby energiu získalo. To má potom často za následok poškodenie svalov, pečene, slinivky a obličiek.

Z hľadiska výživy sú rafinované (priemyselne vyrábané) cukry úplne nevhodné. Rýchlo sa dostávajú do krvi a zvyšujú hladinu inzulínu v krvi, čo spôsobuje nedostatočné využívanie glukózy, glykogénu i tukov. Nadmerné množstvo cukru bráni ľudskému telu v práci rovnako ako upchaný karburátor motora automobilu. A preto rafinovaný cukor prispieva k prekysleniu organizmu, k zahlieňovaniu, likviduje telesné zásoby vitamínu B1, podporuje zubný kaz (tým, že cukor vytvára ideálne prostredie pre rozvoj bakteriálnych kultúr v ústach a spomaľuje vnútorný obeh v zuboch), oslabuje imunitný systém narušením schopnosti bielych krviniek zabíjať choroboplodné zárodky, podporuje vznik hypoglykémie a neskôr cukrovky, … Rafinované cukry neobsahujú potrebné množstvá jednotlivých vitamínov a minerálnych látok, ktoré sú pri správnom metabolizme cukrov využívané žľazami k produkcii enzýmov na štiepenie cukrov.

Posledné výskumy spájajú výskyt infarktov myokardu s nadmerným príjmom cukru. Ľudia, ktorí denne skonzumujú 110 g cukru (asi 22 lyžičiek), sú 5x náchylnejší na infarkt ako tí, ktorí ho skonzumujú iba 60 g (12 lyžičiek). U detí je to hlavne riziko obezity, nadváhy, hyperaktivity, zvýšenej agresivity a pod. Na Slovensku je v porovnaní s USA obézne "len" každé desiate dieťa, kým každé piate má nadváhu a stále to stúpa. 

Prísun rafinovaného cukru do krvi má za následok mnoho chemických a hormonálnych zmien, ktoré vedú k produkcii neurotransmitéru serotonínu, ktorý navodzuje príjemný stav, až eufóriu. Tieto skutečnosti sú príčinou toho, že sa ľudia stávajú na cukre závislí úplne rovnako ako na cigaretách alebo iných drogách. Tento fakt s radosťou využívajú potravinárske spoločnosti a bombardujú trh tonami presladených potravín. Divoké a nešľachtené plody, ako napríklad lesné čučoriedky alebo jahody, už potom nie sú pre zdegenerované chuťové bunky ľudí dosť sladké.

Ľudia majú kladný vzťah k sladkému už v génoch, pretože práve zrelé sladké plody sú odpradávna potravou ľudí. Príroda nám ponúka veľké množstvo sladkých plodov, ktoré zároveň obsahujú aj hojnosť minerálov.

Zdroje:
[1] Robert S. Morse: Zázračná detoxikace
[2] internetový portál metabolizmus.sk
[3] internetový portál schudnut-ako.meu.zoznam.sk
[4] internetový portál vitarian.cz

Mohlo by vás zaujímať:
Čo je to glykemický index ?
Javorový sirup - charakteristika a použitie
Zázračná detoxikácia surovou rastlinnou stravou podľa doktora Morsa
Peklo na tanieri (o jedle zábavnou formou)
Výživa, strava a základné rozdelenie potravín
Ajurvédska výživa
Ajurvéda a kombinácie potravín

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach

zdielat facebook linkedin pinterest twitter blogger enlace oblúbené
 
Upozornenie: Uvedené informácie majú informatívny charakter, sú pravidelne aktualizované a nie sú právne záväzné. Za správnosť informácií neručíme. Akékoľvek používanie nami poskytovaných informácií je na vlastnú zodpovednosť. Pred začatím terapie, detoxikácie alebo pôstu sa vždy poraďte so svojim lekárom alebo online na zdravie.sk.
 
na začiatok stránky
Sledujte nás   FACEBOOK   TWITTER
 
S