Existuje "dobrý" a "zlý" cholesterol?

je správne delenie cholesterolu na "dobrý" a "zlý" cholesterol ? Ak sú najväčšie cholesterové klamstvá? Prečo má tak veľké množstvo ľudí zvýšený cholesterol v krvi? ...

Existuje "dobrý" a "zlý" cholesterol?

Cholesterol je látka tukovej povahy, ktorá sa normálne vyskytuje v ľudskom tele, je prirodzenou súčasťou buniek ľudského tela a je prenášaná krvným obehom.  

Cholesterol si organizmus vytvára buď sám, alebo je vstrebávaný z jedla. Nájdeme ho v potravinách živočíšneho pôvodu, hlavne v žĺtkoch, vo vnútornostiach, v niektorých morských plodoch a v mäse.

 Tuky, v ktorých zložení dominujú nasýtené mastné kyseliny živočíšneho pôvodu, nie sú považované za zdravé. Jedná sa o to, že zvýšené množstvo cholesterolu v krvi je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. Pri prebytku cholesterolu v krvnom obehu totiž dochádza k jeho ukladaniu v tepnách, vzniká ateroskleróza (kôrnatenie tepien), môže dôjsť k upchatiu cievy a k vzniku infarktu myokardu či mozgovej mŕtvice. Tvrdilo sa: „Vysoký cholesterol = nejesť cholesterol.“ Ako však ukázali nové výskumy, cholesterol v krvi a cholesterol v potrave sa navzájom ovlyvňujú veľmi málo.

Aby sme pochopili problematiku cholesterovej “epidémie” a celého trendu nízkotučnej a vysokosacharidovej stravy, potrebujeme poznať význam pojmov lipoproteíny, LDL a HDL. Lipoproteíny sú častice zložené z bielkovín, ktoré na sebe naviažu tuk alebo cholesterol a nesú ho krvným obehom. Vzájomný pomer medzi tukmi a bielkovinami určuje hustotu častíc – podľa toho sa tiež rozlišujú: VLDL, LDL a HDL. 

HDL (High Density Lipoproteins) cholesterol je takzvaný “dobrý” cholesterol. Ide o lipoproteín s vysokou hustotou, ktorého hlavnou úlohou je transport cholesterolu medzi lipoproteínami a odpratávanie cholesterolu z krvného riečiska a z periférnych tkanív do pečene. V tom je jeho protisklerotický účinok. 

LDL (Low Density Lipoproteins) cholesterol je takzvaný “zlý” cholesterol. Ide o lipoproteín s nízkou hustotou, ktorý spôsobuje usadzovanie nadbytočného cholesterolu na stenách ciev, čím sa zvyšuje riziko aterosklerózy a srdcovo-cievnych ochorení.

Obrovské množstvo ľudí má zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi a tá koreluje so zvýšeným výskytom kardiovaskulárnych chorôb, hlavne s infarktom myokardu. Väčšina cholesterolu v našej krvi však nepochádza zo stravy. Naše telo si samo cholesterol vyrába a viac tuku v strave nemusí znamenať viac tuku v krvi. Hypotéza, že vysoký obsah tuku v strave znamená automaticky vysokú hladinu cholesterolu v krvi, a že vysoká hladina cholesterolu v krvi znamená automaticky vyššie riziko infarktu myokardu, znie logicky, a preto o nej väčšina ľudí nepochybuje. Pri mnohých štúdiách však vyšlo najavo, že množstvo tuku, ktoré v tej ktorej krajine ľudia skonzumujú, nie je v nijakom vzťahu k riziku kardiovaskulárnych chorôb. Ďalším faktom je, že takmer tri štvrtiny ľudí, ktorých postihne infarkt, majú normálnu hladinu cholesterolu. Tieto štúdie však akosi upadli do zabudnutia.

Dr. Lundell, americký kardiovaskulárny chirurg a autor kontroverznej knihy s názvom Veľké cholesterol klamstvo, vo svojej knihe tvrdí, že pravou príčinou srdcovo – cievnych ochorení je zápal stien ciev, nie zvýšená hladina cholesterolu v krvi a jeho nasledné usadzovanie na stenách ciev. Jednoducho povedané, ak by v tele neboli prítomné zápaly, cholesterol by sa neusadzoval na stenách tepien a nespôsoboval by ochorenia srdca a mŕtvice. Zápal je to, čo spôsobuje, že sa cholesterol usadzuje. A tieto zápaly, väčšinou už chronické, sú spôsobené nízkotučnou a vysokosacharidovou stravou, teda nadmernou konzumáciou nekvalitných rastlinných olejov s  veľkým podielom omega-6 kyselín (nie je správny pomer k omega-3 kyselinám) ako sú sojový, repkový, kukuričný a slnečnicový a prebytok cukrov a jednoduchých sacharidov (cukrovinky, múka a výrobky z nej, cestoviny, pizza, …). Nadbytočné molekuly cukru sa naväzujú na rôzne bielkoviny, ktoré potom poškodzujú steny tepien. Toto opakované poškodzovanie vedie k tvorbe zápalov. Prevaha omega-6 mastných kyselín spôsobuje, že bunkové membrány produkujú chemikálie, tzv. citokíny, ktoré priamo spôsobujú zápaly. Podľa Dr. Lundella existuje iba jeden spôsob, akým je možné zápaly odstrániť, a to návrat k potravinám, ktoré majú najbližšie k svôjmu prírodnému stavu.

Hystéria okolo cholesterolu spôsobila, že obchody sú plné nízkotučných výrobkov, v ktorých je tuk často nahradený kvôli chuti cukrom a ktoré obsahujú škodlivé trans-mastné kyseliny, čím telu škodia viac než mliečne výrobky s normálnym obsahom tuku. Väčšina lekárov predpisuje pri zvýšenej hladine cholesterolu automaticky dnes najznámejšie a najúčinnejšie lieky na jeho zníženie – statíny. Statíny sú síce účinné, ale blokujú nielen cholesterol, ale aj syntézu koenzýmu Q10, ktorý je veľmi dôležitý napríklad pre výkonnosť srdca, čo je vážny problém. Samotná hladina cholesterolu neznamená veľa, omnoho dôležitejší je údaj, v akom pomere sú v celkovej hladine zastúpené takzvané lipoproteíny s vysokou hustotou – HDL, a lipoproteíny s nízkou hustotou – LDL, čiže dobrý“ a  zlý“ cholesterol. Málo HDL znamená pohromu, ktorá je ešte horšia, ak je zároveň vysoká hladina LDL. Ak je aj zvýšená celková hladina cholesterolu, ale pomer medzi LDL a HDL je 3 : 1, je to dobré. A ak je celková hladina cholesterolu nízka, alebo v rámci normy, ale pomer medzi LDL a HDL je povedzme 6 : 1 alebo ešte viac, je to zlé.

Hladina cholesterolu i jeho zložiek HDL a LDL síce závisí od toho, čo jeme, ale je to zložitejšie, ako to predpokladá vyššie spomenutá hypotéza. Navyše to závisí viac od uhľohydrátov (sacharidov) v strave než od tukov, ktoré konzumujeme. Počet ľudí, u ktorých zlyhal návod na zdravie a chudnutie v podobe nízkotučnej a vysokosacharidovej stravy, je takmer identický s počtom ľudí, ktorí tento recept skúšali alebo skúšajú a zisťujú, že to nefunguje. Boli publikované desiatky kontrolovaných vedeckých štúdií, ktoré neefektívnosť nízkotučnej a vysokosacharidovej diéty jasne dokazujú a ktoré dokonca dokazujú jej škodlivé účinky. Tieto fakty nie sú bežnej verejnosti známe a nízkotučné výrobky idú na odbyt jedna radosť.

Aký je rozdiel medzi dobrým a zlým cholesterolom? Vysvetlenie v tomto videu:

Zdá sa, že ľudstvo spoznalo všetky "civilizačné choroby" vtedy, keď sa v jeho strave zjavili vo väčšej miere uhľohydráty (sacharidy, cukry), najmä ak ich bolo priveľa. Dnes tvoria sacharidy a ich rôzne formy (pečivo a chlieb, cereálie, vločky, cestoviny, cukrovinky, …) 80% ponuky všetkých potravinových tovarov. Čo sa v tele deje, keď konzumujeme priveľa uhľohydrátov (sacharidov)? Máme zvýšenú hladinu inzulínu, jediného hormónu, ktorý nám pomáha znižovať množstvo cukru (glukózy) v krvi. Navyše inzulín stimuluje kontinuálne produkciu cholesterolu, čo vedie k jeho nadbytku v bunkách. Tie potom nemajú potrebu vysielať receptory LDL na svoj povrch, takže množstvo LDL cholesterolu v krvi stúpa a zostáva zvýšené. Okrem toho je potom v krvi primálo glukagónu (hormónu, ktorý pôsobí proti účinkom inzulínu, čím udržuje u človeka vyrovnanú hladinu cukru v krvi), čo je zlé, lebo sa nespaľuje tuk. Zvýšená hladina inzulínu znamená aj zvýšené ukladanie tuku a ak je to permanentný stav, vyvinie sa z toho inzulínová rezistencia, obezita, následne možno aj cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak a na vnútorných stenách ciev vznikajú zápalové procesy, kde následne vznikajú aterosklerotické plaky.

Dobrou správou je, že všetky tieto vyššie spomenuté zdravotné problémy sú do značnej miery reverzibilné a dajú sa zmeniť jednoducho – stravou a dostatočným pohybom. Strava by mala obsahovať dostatok bielkovín (rastlinného alebo živočíšneho pôvodu), tuky v správnom pomere a vo vysokej kvalite a čo najmenej uhľohydrátov. Nejaké uhľohydráty musí obsahovať, lebo telo potrebuje aj cukor a hlavne dostatok vlákniny a tá sa nachádza najmä v rastlinnej strave. Na to však úplne postačí zelenina a ovocie. Pri snahe odbúravať tuk stačí asi 30 gramov uhľohydrátov za celý deň. Bielkovín treba jesť toľko, aby to bol aspoň gram na kilogram aktívnej hmoty, teda toľko, koľko by vážilo vaše telo, keby ste mali iba svaly a nie tuk. Určite nejesť sacharózu a rafinované cukry vôbec. Ďalej nie je dobré jesť nízkotučné výrobky, ako sme už spomenuli skôr, a ani príliš mastné veci (najmä pre vysoký obsah nasýtených mastných kyselín). Čo sa týka tukov, treba sa vyhýbať tým, ktoré obsahujú takzvané trans-mastné kyseliny. Odporúčajú sa najmä za studena lisované rastlinné oleje. Neodporúča sa jesť fritované a smažené jedlá. Viac o tukoch sa dozviete v článku "Dobré" a "zlé" tuky, trans-tuky a nízkotučný trend.

Zdroje:
[1] Robert S. Morse: Zázračná detoxikace
[2] internetový portál zdravejedlo.sk
[3] internetový portál tvojesrdce.sk
[4] ferosebej.sk/lanky/71-tukove-nedorozumenie

Mohlo by vás zaujímať:
Omega 3,6,9 ...
Aké oleje používať na bezpečné vyprážanie a pečenie
"Dobré" a "zlé" tuky, trans-tuky a nízkotučný trend
Zázračná detoxikácia surovou rastlinnou stravou podľa doktora Morsa
Ľanovo-proteínová diéta Dr. Budwig
Detoxikácia pečene a žlčníka

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach

zdielat facebook linkedin pinterest twitter blogger enlace oblúbené
 
Upozornenie: Uvedené informácie majú informatívny charakter, sú pravidelne aktualizované a nie sú právne záväzné. Za správnosť informácií neručíme. Akékoľvek používanie nami poskytovaných informácií je na vlastnú zodpovednosť. Pred začatím terapie, detoxikácie alebo pôstu sa vždy poraďte so svojim lekárom alebo online na zdravie.sk.
 
na začiatok stránky
Sledujte nás   FACEBOOK   TWITTER
 
S