Výchova batoliat podľa Karpa (2.časť: neposlušnosť, hranice a tresty)

V období okolo 18.mesiaca si batoľatá často obľúbia neposlušnosť. Ak sú neposlušné, majú potom väčší pocit moci a nezávislosti. Aby rodič docielil to, že táto vlastnosť bude pracovať preňho, môže využiť tieto techniky:

  • obrátená psychológia (rodič povzbudzuje dieťa, aby robilo to, čo vlastne nechce, aby robilo a dieťa to po čase prestane baviť robiť),
  • rodič predstiera, že potrebuje pomoc,
  • rodič šepká a predstiera, že nechce, aby to, čo šepká, dieťa počulo (šepot vzbudzuje pozornosť dieťaťa),
  • rodič si vymyslí vlastné príbehy, kde zakomponuje odzkaz, ktorý chce dieťaťu predať,
  • rodič vedie dialóg s najobľúbenejšou hračkou dieťaťa alebo imaginárnym kamarátom o tom, čo dieťa nechce urobiť (tzv. bočné dvierka - pozri 1.časť),
  • využitie vlastníckeho pudu dieťaťa („Môžeš si vziať Miškovu hračku, ale ja si vezmem tvoje topánočky.“),
  • tigrie vrčanie (jasné vyjadrenie nesúhlasu, ktorému veľmi dobre rozumejú hlavne 1 až 2 ročné batoľatá),
  • posilnenie sebadôvery batoľaťa (dieťa so silnejšim sebavedomím má menšiu potrebu vzdoru),
  • ...

Posilniť dôveru batoľaťa v seba a v okolitý svet je možné rôznymi spôsobmi. Vážne spôsoby označuje Harvey ako „Budovanie sily“, tie veselé ako „Hra na hlupáka“. 

Spôsoby „Budovania sily“:

  • požiadať batoľa o pomoc („Toto je veľmi ťažké, pomôžeš maminke?“),
  • odpovedať mu vždy dôsledne a pohotovo,
  • malé rozhodnutia nechať na batoľati a veľké si ponechá rodič („Chceš čaj do modrého alebo červeného hrnčeka?“) - stačí výber z 2 variant, veľký výber môže dieťa zmiasť.

Spôsoby „Hry na hlupáka“:

  • hrať neschopného (obliecť si tričko naruby, položiť hračku na stôl hore nohami, ...),
  • hrať nemotorného (predstierať padanie zo stoličky, neschopnosť chytiť loptu, ...),
  • hrať slabého (pri preťahovaní o hračku nechať dieťa vyhrať),
  • hrať ľahko zraniteľného (vykriknúť „Au“ pri stlačení ruky, ...),
  • hrať sa na malé dieťa (naťahovať sa po hračke a kričať „Moje, moje!“),
  • naschvál sa mýliť,
  • nechať sa ľahko oklamať,
  • spievať pesničky s nesprávnymi slovami,
  • nechať sa poraziť,
  • chovať sa nezmyselne,
  • hrať zábudlivého,
  • ...

Úkolom batoľaťa je objavovať svet, všetkého sa dotýkať, skákať, strkať a pod. Preto majú často rodičia pocit, že batoľatá prekračujú hranice neustále. Je to v ich veku prirodzené správanie. Batoľatá však nevedia predvídať, preto sú určité hranice nutné. PEVNE STANOVENÉ HRANICE im tak pomáhajú nielen rozpoznať nebezpečie, ale aj poznávať, čo je „dobré“ a „zlé“ konanie atď. Batoľatá túžia po rodičovskej pozornosti natoľko, že radšej budú „zlé“, akoby mali byť ignorované. Z tohto dôvodu mnohé batoľatá, ktorých si rodičia všímajú len vtedy, keď neposlúchajú, prekračujú hranice neustále.

Harvey dáva rodičom pár pravidiel, ako dosiahnuť dodržiavanie hraníc:

  • začať primeranými reálnymi očakávaniami (podľa veku dieťaťa),
  • požiadavky vyjadrovať stručne a pozitívne (príliš veľa slov škodí),
  • byť dôsledný v dodržovaní stanovených pravidiel (ak dieťa zistí, že môže porušiť pravidlo, skúsi to znova),
  • využívať batoľštinu (krátke vety, opakovanie, výrazný hlas, gestikulácia tváre a reč tela),
  • nesmiať sa a nepoužívať milý has, ak ide o vážnu vec,
  • využiť tvorivosť pri dodržiavaní pravidiel (šepkanie, tigrie vrčanie, ...)
  • využívať rozptýlenie (odvedenie pozornosti - hlavne u batoliat do 2 rokov); výmenu a kompromis (u batoliat nad 2 roky) - sú to účinnejšie metódy ako „NIE!“
  • ak rodič kritizuje, má kritizovať chovanie dieťaťa, nie dieťa samotné

TREST by mal rodič použiť až vtedy, keď všetky ostatné vyššie spomenuté možnosti zlyhali. Najvhodnejšie spôsoby potrestania pre batoľatá sú: ignorovanie, strata privilégií a izolácia.

Ignorovanie (otočiť sa chrbtom) je účinné hlavne pri fňukaní, vrieskaní, jačaní, otravovaní, ... Je to taktiež dobrá odpoveď pri miernej vzdorovitosti (ak napríklad dieťa drví sušienku na zem a pozerá sa pri tom rodičovi do očí), alebo ak naznačí, že sa chystá niekeho ukusiť alebo buchnúť. Aj pri ignorovaní je dobré dať dieťaťu najavo, že rodič vníma jeho pocity (pomocou batoľštiny), povedať mu ako sa rodič cíti, keď to dieťa robí (u mladších batoliat stačí zavrčať), a potom sa od dieťaťa na 1-2 minúty odvrátiť.

Strata privilégií, čiže vziať dieťaťu to, o čo stojí, je jednoduchý trest, ktorý vyhovuje batoľaciemu zmyslu pre spravodlivosť. Ak napríklad batoľa nechce prestať hádzať jedlo na zem, rodič mu ho vezme. Mnohí rodičia využívajú ako stratu privilégií napríklad dočasný zákaz používania mobilu alebo zákaz pozerania televízie a pod.

Izolácia (time-out) je veľmi účinným trestom pre batoľatá od 1 do 4 rokov. Je účinná preto, že pripravuje dieťa o niečo veľmi cenné, o výsadu byť s rodičom. Najskôr je nutné dieťa varovať, napríklad pomalým počítaním do troch a ukazovaním na prstoch. Pod izoláciou sa myslí u malých batoliat stolička v kúte alebo ohrádka, u starších batoliat (nad 2 roky) zavretie do izby. Izolácia by mala prebiehať vždy rovnakým spôsobom, aby dieťa vedelo, čo má očakávať. Väčšinou po 5 až 10 izoláciách dieťa rozpozná varovanie a počúvne v okamihu, keď začne rodič počítať. Ak sa rodič chystá dieťa izolovať po prvýkrát, nie je vhodné ho úplne izolovať, stači ho odniesť do inej izby, odísť preč a nechať otvorené dvere. Až potom, ak pár krát zopakuje túto miernu verziu, môže začať dieťa dávať po varovnom odrátaní do troch na 30 až 60 sekúnd na miesto skutočnej izolácie. Po uplynutí stanoveného času (môže sa nastaviť aj budík, ktorý oznámi uplynutiu trestu) príde rodič k dieťaťu a pohrajte sa s ním, alebo sa prizerá, ako sa dieťa hrá. Ak sa dieťa stále chová nežiadúco, ďalšia izolácia sa neopakujte, iba ho rodič ignoruje na 30 až 60 sekúnd. Až po skončení trestu je čas na vysvetľovanie atď. Ak rodič posiela dieťa do izolácie viac ako trikrát za deň, niečo nie je v poriadku. Rodič by mal zvážiť, či sa mu počas dňa dostatočne venuje, či má dieťa dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, či nemá príliš veľa obmedzení, či ho dostatočne odmeňuje a chváli, keď je poslušné a pod.

Bitka alebo akékoľvek iné fyzické tresty (vrátane trasenia dieťaťom) sú pri výchove nevhodné. Ako chce rodič naučiť dieťa, že nesmie nikoho biť, ak ho on sám bije? Harvey radí veľmi rozčúleným rodičom vyjadriť svoj hnev tlesknutím, tigrím zavrčaním alebo dupnutím.

V záverečnej časti svojej knihy sa Harvey Karp venuje aplikácii prehistorického rodičovstva na konkrétne problémy ako záchvaty hnevu, scény na verejnosti, problémy s uspávaním, štípaním, kvákaním, hryzením, jedením, chodením na nočník, braním liekov, rôznymi strachmi, zlozvykmi, koktaním, nočnými morami a pod. Taktiež zdôrazňuje, že príchod nového súrodenca je pre dieťa veľký stres, a preto je vhodné ho na to čo najlepšie pripraviť. Harvey dáva množstvo užitočnýh rád a tipov ako na to.

Pri problémoch so strachom vo všeobecnosti odporúča najskôr uznanie pocitov strachu a potom využitie primitívnej logiky. Rozumné vysvetľovanie a presviedčanie tu väčšinou nezaberie, lebo batoľatá veria, že možné je čokoľvek. Batoľa sa viac ukľudní, ak rodič napríklad povie, že strašidlá neznášajú cesnak, preto ak bude vedľa postele cesnak, nedostanú sa k Tomáškovi, ako keď mu bude vysvetľovať, že strašidlá neexistujú a pod. Ďalšie možnosti sú napríklad ochranný talizman, neviditeľný ochranný superoblek, zaklínadlá, prípadne sa spýtať dieťaťa, čo si myslí, že by v danej situácii pomohlo. Fantázii sa medze nekladú.

Základné myšlienky, ktoré Harvey predstavil vo svojej knihe „Najšťastnejšie batoľa v okolí“ dobre slúžia počas celého detstva, nie iba v batoľacom období. Pravidlo reštaurácie rýchleho občerstvenia, batoľština, prijatie temperamentu dieťaťa, realistické očakávania, vymýšľanie láskyplných činností, učenie trpezlivosti, zrkadlenie a potvrdzovanie pocitov rozrušeného dieťaťa, používanie pozitívnych spôsobov formovania chovania, stanovenie hraníc, riešenie konfliktov, hľadanie kompromisov atď. sú základnými kameňmi pri výchove dieťaťa. Približne okolo 4.roku veku dieťaťa sa akurát zmení jazyk, ktorým by mal rodič tieto základné pravidlá presadzovať. Dieťa už nebude chcieť, aby s ním rodič hovoril batoľštinou, ako s „miminkom“, pretože je už oveľa vyspelejšie. Batoľština sa však dá stále využiť aj u staších detí, ak sú veľmi rozrušené a pohltené emóciami.

„Rodina je neutíchajúci zdroj podpory, obhajoby, uistenia a emocionálneho dobitia, ktoré dodáva dieťaťu silu, aby sa sebavedome odvážilo do väčšieho sveta a stalo sa všetkým, čím môže byť.“ (Arthur Schnitzler).

Zdroje: Harvey Karp: Nejšťastnější batole v okolí.


1.časť - Batoľština, úcta, odmena a pochvala pri výchove batoliat (podľa Harveyho Karpa)

Mohlo by vás zaujímať:
Výchova detí podľa Naomi Aldort (efektívna komunikácia)
Príprava na pôrod a uľahčenie pôrodu pomocou prírodných prostriedkov
Koncept kontinua a indiánska výchova detí
Šport, cvičenie a relaxácia počas tehotenstva
Homeopatia v tehotenstve, pri pôrode a kojení
Vhodné a nevhodné koreniny a bylinky v tehotenstve a pri dojčení
Prírodná liečba a cvičenie v šestonedelí
Schüsslerove tkanivové soli počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia
Výživa v tehotenstve
Päť zásad na koliku a plač miminka
Hypnopôrod – ľahší a menej bolestivý prirodzený pôrod


Zdieľajte článok na sociálnych sieťach


 

Najčítanejšie články

 Plesňové a kvasinkové infekcie
 Ľanovo-proteínová liečebná diéta
 Delená strava
 Stravovanie podľa krvných skupín
 Detoxikačné kúry proti parazitom v tele
 Detoxikácia čreva
 Psychosomatika - výpoveď duše telom
 Chia semienka
 Aké oleje používať

Zoznamy

 Zoznam potravinových prísad "éčok"
 Zoznam nebezpečných "éčok"
 Zoznam alternatívnych terapií

Kurzy, semináre, akcie
Ďalšie kurzy, semináre, akcie
Kurz autopatie I. - Nitra
ONLINE SEMINÁRE - čínska medicína, feng-shui, osobnostný rozvoj, ...
Výchova detí metódou NEVÝCHOVY
Pôrod bez obáv - online video kurz
Upozornenie: Uvedené informácie majú informatívny charakter, sú pravidelne aktualizované a nie sú právne záväzné. Za správnosť informácií neručíme. Akékoľvek používanie nami poskytovaných informácií je na vlastnú zodpovednosť. Pred začatím terapie, detoxikácie alebo pôstu sa vždy poraďte so svojim lekárom alebo online na zdravie.sk.


TOPlist