Čo je Gestalt psychoterapia ?
Gestalt terapia patrí k psychoterapeutickým smerom, o ktorých sa u nás v posledných rokoch dosť hovorí hlavne ako o metóde osobného rastu prostredníctvom sebapoznania (sebauvedomenia).
Vychádza z holistického pohľadu na človeka a na jeho vzťah k prostrediu. Gestalt psychoterapia smeruje k postupnému uvedomeniu si pocitov, emócií, myšlienok, ... tak, aby bol klient s nimi v užšom kontakte a aby získal slobodnú voľbu v rozhodovaní, či pokračovať v zažitých stereotypoch, alebo niečo zmeniť.
Preto je to terapia pre tých, ktorí chcú poznať ako formujú svoj život, ako utvárajú a udržujú situácie a vzťahy, s ktorými nie sú spokojní a sú pritom ochotní riskovať aj bolesť, ktorá z takéhoto poznania pramení.
Gestalt terapia sklame tých, ktorí čakajú rýchlu zmenu zvonku, jednoduché inštrukcie a návody.
Gestalt psychoterapia kladie dôraz na aktuálne prežívanie tu a teraz a má charakter dialógu. Preto je podstatné, aby bol klient schopný a ochotný komunikovať, nadviazať vzťah a aby bol schopný chápať, o čom sa komunikuje. Pre Gestalt terapiu nie sú dané žiadne jednoznačné kontraindikácie.
Je
vhodná pre všetky vekové kategórie a okrem všetkých adaptačných,
vzťahových a neurotických porúch je možné v rámci Gestalt terapie
pracovať aj s poruchami osobnosti, psychickými problémami, psychózami a
závislosťami. Gestalt psychoterapeuti pomáhajú klientom k sebapoznaniu a k tomu využívajú všetky prostriedky, ktoré považujú za vhodné. Niekedy medzi ne patrí aj pohyb, arteterapia a iné alternatívne terapie. Sedenie môže mať podobu schôdzky klienta s terapeutom v súkromí, práce v skupine s použitím špeciálnych cvičení podporujúcich sebapoznanie atď.
Zaujímavosti z histórie a teórie Gestalt psychoterapie
K zakladateľom Gestalt psychoterapie patrí bývalý psychoanalytik Frederik Salomon Perls, jeho manželka Laura, Ralph Hefferline a Paul Goodman, ktorí v 30.rokoch 20.storočia neboli spokojní s výsledkami klasickej psychoanalýzy, a preto ju doplnili o rôzne filozofické smery a vedné odbory, konkrétne o Gestalt psychológiu, holistickú teóriu poľa Kurta Lewina, Husserlovu fenomenológiu a Buberov dialogický existencionalizmus. Odvtedy prešla Gestaltova psychoterapia mnohými zmenami, ale jej teoretická základňa zostala nezmenená.
Gestalt psychológia vychádza z názoru, že predstavy, pocity a činy súvisia s celou osobnosťou (z nemeckého die Gestalt - celistvá bytosť). Ak reakciu na nejakú udalosť neprežíva celá osobnosť, je podľa Gestalt terapie skúsenosť neúplná a výsledkom je vnútorný konflikt. Ten potom spôsobuje poruchy správania. K zablokovaniu určitých aspektov reakcií môže dôjsť už v detstve. Niektoré potreby človeka tak môžu zostať trvalo neuspokojené.
Holistická teória poľa vidí človeka v jednote s poľom/prostredím, v interakcii s ktorým realizuje svoje potreby. Spôsob, akým človek prežíva svet a ako mu rozumie, podmieňuje to, ako bude úspešný v procese realizácie svojich potrieb, či tento proces povedie k udržaniu rovnováhy a rastu, alebo či bude znamenať disbalanciu, prerušenie rastu a rozvoj psychických porúch. Podstatné je udržať si s vonkajším poľom pružné hranice a flexibilne reagovať na meniace sa prostredie tak, aby bola zachovaná stabilita a rast. Akákoľvek psychická alebo telesná choroba je podľa holistickej teórie poľa poruchou tejto jednoty s poľom a jej náprava spočíva v nastolení zdravého procesu naplňovania potrieb a rastu.
Človek si svoje pole uvedomuje a hodnotí. Spôsob, akým to robí, podmieňuje to, ako bude úspešný v procese realizácie svojich potrieb. To sa v Gestalt terapii nazýva fenomenológia. Fenomenológia každého z nás je iná, pretože každý z nás má iné skúsenosti. Podstatou fenomenológie je poznanie, že hoci sme schopní bezprostredne prežívať, toto prežívanie je takmer vždy ”kontaminované“ starou skúsenosťou, tj. interpretované z perspektívy tejto skúsenosti. Naša psychická výbava je daná kombináciou genetických dispozícií, výchovy, … a skúsenosti, ktoré sme získali vo vzťahu s poľom, ktoré nás obklopovalo. Naše skúsenosti pretrvávajú vo forme procedurálnej pamäte, akéhosi zafixovaného spôsobu vyhodnocovania situácií a zafixovaného spôsobu reagovania a správania. Nie sú to len skúsenosti jednotlivca, ale i sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré nás počas vývoja ovplyvňovali, a ktoré sa takto stávajú súčasťou našej kognitívno-emocionálnej mapy, podľa ktorej sa neskôr v živote orientujeme. Táto mapa nám pomáha vyhodnocovať nové situácie a reagovať na ne, zároveň nám však môže brániť rozpoznať, že sa zmenil kontext. Naša stará mapa bola kedysi veľmi užitočná, ale môže byť obmedzujúca a mätúca, ak sa snažíme podľa nej pohybovať v novom prostredí. Podstata človeka, jeho základné potreby a hodnoty sú viac menej stále, ak sa menia, tak veľmi pomaly. Rýchlo sa však menia situácie, teda naše pole a my často nevieme, ako sa v ňom orientovať a ako reagovať. Niekedy reagujeme odmietavo, inokedy strácame sebapodporu a nechávame sa pohltiť vplyvmi okolia. Podstatou zdravej sebaregulácie je schopnosť udržať si s okolitým poľom pružné hranice a flexibilne reagovať na meniace sa prostredie tak, aby bola zachovaná stabilita organizmu a jeho ďalší rast. Niektoré staré vzorce prežívania a reagovania sú však tak zafixované, že vlastne predurčujú, ako sa v určitých situáciách správame. V Gestalt psychoterapii sa tomu hovorí ”fixované gestalty“ alebo ”charakterové panciere“. Cieľom Gestalt terapie je, aby si klient v rámci terapeutického vzťahu tento proces uvedomil, aby sa naučil rozlišovať, čo je a čo nie je v súčasnosti relevantné. Inými slovami, aby si uvedomil, ako ho ovplyvňujú jeho staré mapy (dispozície, skúsenosti, normy...) a ako narušujú či blokujú jeho bezprostredné prežívanie a reagovanie.
Posledným z teoretických pilierov Gestalt psychoterapie je dialogický existencializmus, ktorý sa zaoberá vzťahom človeka a prostredia, resp. človeka a ostatných ľudí. Vychádza z predpokladu, že existencia človeka bez vzťahov nie je možná. Zaoberá sa aj zodpovednoťou, ktorú dospelý človek prijíma vo svojich vzťahoch k druhým.
Gestalt psychoterapia v praxi
Jednou z nosných myšlienok Gestalt psychoterapie je tzv. ”paradoxná teória zmeny“ formulovaná Arnoldom Beisserom. Zjednodušene by sa dala definovať takto: ”Čím viac sa snažíš byť tým, čím nie si, tým viac zostávaš rovnaký. Čím viac sa snažíš byť tým, čím si, tým viac sa meníš“. Človek nemôže dosiahnuť zmenu tým, že ju deklaruje a zároveň poprie, potlačí, či odsunie to, čo je nepríjemné, bolestivé, neprijateľné. Až vtedy, ak je v úzkom kontakte so svojim stavom, svojou situáciou, svojim prežívaním a plne si to uvedomuje, až potom sa mu otvára cesta k zmene. Dominantnou snahou Gestalt terapeuta teda nie je navodiť zmenu, ale sprostredkovať klientovi sebauvedomenie (sebapoznanie), aby si klient uvedomil, že nenapĺňa svoje súčasné potreby, že sa nevedomky vyhýba priamemu kontaktu so svetom, a že formuje svoje prítomné prežívanie na základe starých skúsenostných máp. Gestalt terapeut chce, aby si klient uvedomil, čo vlastne skutočne potrebuje, čo naozaj chce, ako to nedosahuje a ako to môže dosiahnuť. Aj keď je uvedomovanie hlavným prostriedkom Gestalt psychoterapie, nie je jej cieľom. Uvedomovať si niečo neznamená hneď uzdravenie či zmenu, ale prináša oslobodenie od zafixovaných stereotypov a možnosť voľby. Cez uvedomovanie človek získava slobodu voľby, či chce v zažitých stereotypoch pokračovať, alebo nie.
Gestalt terapia sa pokúša nesprávne reakcie (staré vzorce a mapy) napraviť tým, že klientovi radí, aby neanalyzoval minulosť (ktorou sa zaoberajú iné psychoterapie), ale aby si uvedomoval všetky svoje myšlienky, pocity, aktivity a gestá, ktoré v ňom rôzne okolité deje v súčasnoti vyvolávajú. Cieľom je naplno si uvedomovať sám seba, vidieť svoj život jasno, uvedomiť si, čo od neho chceme, oceniť vlastnú hodnotu a cítiť sa slobodne sám sebou. Perls zhrnul svoju teóriu takto: "Robím svoju vec a vy robíte svoju. Nie som tu na svete preto, aby som žil podľa vašich očakávaní, a vy tiež nie preto, aby ste žili podľa mojich. Vy ste vy a ja som ja."
Gestalt psychoterapeut
Gestalt psychoterapeut a klient sa v rámci sedenia sústreďujú nielen na obsah toho, čo klient hovorí, ale tiež na to, ako to hovorí, čo pri tom prežíva, ako sa pri tom správa, čo nehovorí, hoci by chcel a pod. Terapeut počúva, pozoruje, pýta sa a popisuje. Všíma si nápadnosti v klientovom prejave a upozorňuje ho na nesúlad toho, čo hovorí s tým, ako to hovorí. Naučené spôsoby správania majú tendenciu sa opakovať vo vzťahoch, takže sa ukážu aj pri samotnej terapii, a tým umožňujú terapeutovi aj klientovi pozrieť sa na ne. Podstatou práce Gestalt psychoterapeuta nie je iba využívanie nejakých techník, ale hlavne nadviazanie vzťahu s klientom, v ktorom terapeut svojou plnou prítomnosťou, rešpektom, otvorenosťou a autenticitou umožňuje aby sa uskutočnil otvorený dialóg dvoch rovnocenných partnerov a v rámci neho mohlo prísť k uvedomovaniu a zmene toho, čo klientovi bráni do takého vzťahu vstúpiť.
Gestalt terapeut vstupuje do terapeutického vzťahu celou svojou osobnosťou. Požiadavky na jeho zrelosť a nároky na jeho profesionalitu a etiku sú v Gestalt psychoterapii veľmi vysoké. Jeho dôkladné sebapoznanie a schopnosť sebauvedomovania je k tomu nevyhnutnou podmienkou a je výzvou pre tých, ktorí v tomto prístupe vedú výcviky a supervízie.
Slovenský inštitút pre výcvik v Gestalt psychoterapii sa volá Dialóg a má sídlo v Košiciach. Jeho webové stránky sú www.gestalt.sk.
„Človek, ktorý nehľadá iba liek, ale snaží sa aj identifikovať koreň problému, je pripravený na kvalitnejší život“.
Katalóg Gestalt psychoterapeutov na Slovensku
Zdroje:
[1]
psyche.sk
[2]
psychiatria-casopis.sk
[3] Image courtesy of Ambro at FreeDigitalPhotos.net
Mohlo by vás zaujímať:
Príčiny chorôb – vonkajšie a vnútorné
Psychoterapia - veda o duši
Hypnóza a hypnoterapia
Psychosomatika – výpoveď duše telom
Etikoterapia - ako na negatívne emócie a životné postoje
EFT – terapia emocionálnej slobody
Focusing terapia - ako lepšie porozumieť sám sebe
Meditácia
Zenová meditácia a zen terapia
Neurolingvistické programovanie mysle
Terapia tmou a tichom
Bachova kvetová terapia - liečba emócií
Rodinné konštelácie a ostatné konštelačné techniky
