Pojem ZEN pochádza z učenia Buddhu a v preklade znamená CESTA. Nie je to jediná cesta, je to jednoducho cesta.
Zen znamená porozumieť svojej pravej podstate, svojej pravej prirodzenosti: „Kto som?“ Táto podstata sa označuje ako stav PRED myslením a je cieľom zenovej meditácie.
Zenové učenie zdôrazňuje TU a TERAZ. V zenovej literatúre sa často uvádza „Never nikomu a ničomu, čo čítaš alebo počúvaš, kým TO sám nezažiješ a nezistíš, čo je skutočne pravdou.“
Buddhisti sa na buddhismus pozerajú ako na náboženstvo. Tí, čo študujú Buddhovo učenie, majú zasa sklon vidieť v ňom filozofiu.
Princípy zen buddhismu a zenová meditácia sú často súčasťou rôznych psychoterapeutických smerov, napríklad aj Gestalt psychoterapie . Niekedy sa zvykne používať aj pojem zen terapia. Tá sa využíva hlavne pri liečbe neuróz a iných psychických problémov.
Cieľom zenovej meditácie je dosiahnuť kľud mysle a stav PRED myslením, čiže úplné zastavenie myslenia pri plnom vedomí prítomnosti. V takom stave mysle je možný aj objektívny náhľad na vlastné chovanie, čo sa využíva v zen terapii. Po pravidelnom dlhodobom cvičení môže dokonca dôjsť aj k veľkým a trvalým zmenám celej osobnosti.
V zen buddhisme sa uvádza, že nespokojnosť a utrpenie pochádzajú z ľudskej mysle, ktorá niečo má rada a niečo iné nemá rada. Zenová meditácia znamená nechať odísť myseľ, ktorá sposobuje to „mám, alebo nemám rád“.
Krásne to vystihuje tento citát: „Kým si ľudské bytosti neuvedomia, že 99% problémov na tomto svete je spôsobených tým, že veľmi veľa ľudí má zmätenú myseľ, dovtedy nebudeme mať mier na tomto svete. Lebo práve z tejto nevedomosti je tu toľko toho „ja – moje - mne“: len moja situácia, len môj spôsob, len môj život, len moje pocity – a takto zabúdame na ostatný svet.“
Podľa zenovej filozofie je ľudská bytosť súčasťou celku, ktorý sa nazýva vesmír. Je to súčasť, ktorá je ohraničená v čase a priestore, a ktorá prežíva sama seba, svoje myšlienky a pocity ako niečo, čo je oddelené od zbytku. To je však druh optického klamu jej vlastného vedomia. Tento klam predstavuje akési väzenie, ktoré obmedzuje ľudské bytosti na ich vlastné túžby a vzťah k niekoľkým najbližším osobám. Hlavnou úlohou cítiacich bytostí je oslobodiť sa z tohto väzenia tým, že rozšíria okruh svojho súcitu tak, aby zahrnul všetky živé stvorenia a prírodu v celej jej kráse.
Zen má tzv. 4 steny väzenia:
1) myseľ „ja chcem“ (egoizmus)
2) myseľ pripútanosti (k svetským veciam)
3) kontrolujúca myseľ (neustále hodnotenie a porovnávanie všetkého)
4) držiaca myseľ (keď nás ovláda nejaká myšlienka, názor)
Najpoužívanejšie formy zenovej praxe sú:
1. meditácia v sede/chôdzi
2. poklony
3. meditácia spevom
4. kong-any (rozhovory s učiteľom formou nelogických hádanok)
Základom je meditácia v sede (zazen). Meditovať je však možné kdekoľvek, kedykoľvek a akokoľvek, pretože ide o udržiavanie čistej mysle, teda mysle „pred myslením“ a tá nie je závislá od času ani od priestoru.
Žijeme v strese, nikdy nemáme čas. Máme príliš mnoho myšlienok, príliš mnoho prianí… „Ako ti mám naliať čaj, keď máš šálku plnú?“ pýta sa majster žiaka. Nekontrolované myšlienky rozptyľujú, uberajú energiu. Najhoršie sú túžby a silné emócie: nenávisť, sebectvo, hnev, zúfalstvo… Najskôr trpí psychika, potom narušená rovnováha zasiahne aj fyzické telo, zvyšuje sa pulz, stúpa krvný tlak, zhoršuje sa trávenie, rastie počet psychosomatických chorôb, depresií. Zen odporúča meditáciu.
Zazen neznamená odstrániť vášne, unikať pred nimi ani ich nasledovať. Zazen znamená v tichu ich pozorovať, až kým neodoznejú, až kým človek nenájde jednotu so sebou samým a s celým svetom.
„Kto za nás môže dýchať? Kýchať? Myslieť? Prebudiť sa k hľadaniu Cesty a ísť po nej za nás?“ (Dógen)
Doposiaľ sa u nás objavovali len knihy o zene a z toho väčšina typu: pred dávnymi časmi v ďalekej Číne buddhistický mních položil zenovému majstrovi čudného mena pre nás nezrozumiteľnú otázku, na ktorú dostal pre nás ešte menej zrozumiteľnú odpoveď… Takéto knihy môžu byt peknou beletriou pre znalých veci, ale vo všeobecnosti právom vyvolávajú dojem, že zen je len prežívajúcou, sentimentálnou relikviou, ktorá s každodenným súčasným životom nemá už mnoho spoločného.
A práve potreba napravenia takejto skreslenej predstavy bola hlavným dôvodom na vznik knihy "Skutočný zen pre skutočný život", knihy o súčasnom skutočnom a živom zene na Slovensku, knihy, ktorú odpoúčame všetkým, ktorí sa zaujímajú o skutočný zen. V tejto knihe nájdete len témy aktuálne, ktoré trápia ľudí na Slovensku dnes a ktoré oni sami otvárajú na prednáškach a o rozhovoroch so zenovými učiteľmi počas ich návštev Slovenska. Dúfame, že sa tejto knihe podarí rozohnať ten „mystický“, skutočnosť skresľujúci opar vznášajúci sa nad zenom a buddhizmom všeobecne.
Zdroje:
[1] kwanumzen.sk/meditacia
[2] citáty od zenovej majsterky Bon Shim
[3] citáty od Alberta Einsteina
[4] Múdrosť zenu – Danica Janiaková
[5] martinus.sk
Mohlo by vás zaujímať:
Príčiny chorôb – vonkajšie a vnútorné
Psychosomatika – výpoveď duše telom
Meditácia
Etikoterapia - ako na negatívne emócie a životné postoje
Neurolingvistické programovanie mysle
Arteterapia - liečba umením
Muzikoterapia - hudba ako liek
Bachova kvetová terapia
Homeopatia
Zdravie z pohľadu vedeckej a alternatívnej medicíny
Psychoterapia - veda o duši
Gestalt psychoterapia ako metóda osobného rastu
EFT – terapia emocionálnej slobody
Hypnóza a hypnoterapia
Terapia tmou a tichom
